List Hebrejom 9

Nádej pre kazdého

Kristus vstupuje do nebeskej svätyne

9  Aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a svätostánok.

² Svätostánok mal podobu stanu a oponou bol rozdelený na dve časti. Predná časť sa volala svätyňa. Bol tam sedemramenný svietnik a stôl na obetné chleby.

³ Za oponou bola druhá časť svätostánku a volala sa svätyňa svätých.

⁴ Bol tam zlatý kadidlový oltár a zlatom okovaná truhla zmluvy, v nej bola zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule s Desatorom.

⁵ Prikrývalo ju zlaté veko, ktoré sa volalo zľutovnica. Nad ňou boli cherubíni Božej slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. Ale o tom netreba tak podrobne hovoriť.

⁶ Odkedy je to takto ustanovené, do prednej časti stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu.

⁷ Do svätyne svätých smel vstúpiť len raz do roka veľkňaz. Prinášal krv ako obeť za svoje priestupky i za priestupky ľudu.

⁸ Touto bohoslužbou Duch Svätý naznačoval, že ešte nebola otvorená cesta, ktorá by viedla rovno k Bohu.

⁹ To bolo predobrazom dnešných čias, lebo dary a obete, ktoré sa tam prinášali, nemohli dokonale očistiť svedomie toho, kto ich obetoval:

¹⁰ išlo iba o pokrmy, nápoje a rozličné obradné umývania, teda o vonkajšie predpisy, platné iba dovtedy, kým Boh neurčí nové úpravy.

Účinnosť Kristovho kňazstva

¹¹ Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz všetkého dobrého, čo nám Boh zasľúbil, neslúžil v stánku vystavanom rukami, to jest patriacemu k tomuto svetu, ale v stánku väčšom a dokonalejšom.

¹² Namiesto krvi capov a teliat obetoval raz navždy svoju vlastnú krv. Tak nám získal večné vykúpenie.

¹³ Podľa predpisov starej zmluvy bol každý, kto bol poškvrnený hriechom, opäť čistý, ak bol pokropený krvou capov a býkov alebo vodou zmiešanou s popolom obetovanej jalovice.

¹⁴ O čo väčšmi očistí krv Ježiša Krista naše svedomie od našich hriechov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu. Veď Kristus s pomocou večného Ducha priniesol sám seba ako nepoškvrnenú obeť Bohu.

Nová zmluva medzi Bohom a človekom

¹⁵ Kristus zomrel, a tak sa stal prostredníkom novej zmluvy, aby tí, čo sú povolaní Bohom, prijali večné dedičstvo, ktoré im bolo zasľúbené -- jeho smrť priniesla totiž vykúpenie z hriechov, spáchaných za prvej zmluvy.

¹⁶ Pri závete sa musí dokázať smrť toho, kto ho urobil.

¹⁷ Veď závet nadobúda účinnosť až smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil.

¹⁸ Preto bola potrebná krv i pri uzatváraní prvej zmluvy.

¹⁹ Keď totiž Mojžiš oznámil zhromaždenému ľudu všetky prikázania podľa zákona, zmiešal krv teliat a capov s vodou, vzal šarlátovú vlnu a vetvičkou yzopu pokropil knihu i všetok ľud

²⁰ a povedal: Toto je krv zmluvy, ktorú s vami uzavrel Boh."

²¹ Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie.

²² Podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez preliatia krvi niet odpustenia vín.

²³ Takto bolo treba očisťovať to, čo nebeskú svätyňu iba pripomínalo. Ale nebeská svätyňa vyžaduje vzácnejšiu obeť.

²⁴ Veď Kristus nevošiel do svätyne urobenej ľudskými rukami ako napodobeniny tej pravej, ale vošiel do samého neba, aby sa za nás postavil pred Božou tvárou.

²⁵ Nie je treba, aby sám seba obetoval vždy znova a znova ako veľkňaz, keď rok čo rok vchádza do svätyne s cudzou krvou.

²⁶ Inak by musel trpieť mnohokrát od stvorenia sveta. Ale on prišiel až teraz, aby raz navždy svojou obeťou zmazal hriech.

²⁷ A ako každý človek umiera len raz, a potom príde pred Boží súd,

²⁸ tak aj Kristus sa raz obetoval, aby vzal na seba hriechy mnohých. Druhý raz príde už nie preto, aby nás oslobodil od hriechov, ale aby vzal do svojho kráľovstva všetkých, ktorí ho očakávajú.